Náhodné stretnutie v meste (Moje “tajné” zápisky)

Autor  |  1 Comment

S Maťou sme úspešne zistili, že môj horúci objav Marek je voľný. Dokonca sa nám podarilo vypátrať, že máme spoločného kamoša  – nášho spolužiaka Riša. Takže naším cieľom bolo vymyslieť, ako sa dostať s Rišom a jeho kamošom Marekom von. Prišli sme na to, že najlepšie bude „náhodné“ stretnutie v meste.

Úloha č. 1 – zistiť, kam sa v piatok chystá Rišo. A poviem vám, nebolo to jednoduché, chalani sú veľmi struční v podávaní informácií. V piatok pred poslednou hodinou sme sa motali na chodbe, tak sme s  Maťou rozbehli debatu, čo cez víkend. V dostatočnej vzdialenosti od Riša, aby sa mohol zapojiť. „Kam teda dnes vyrazíme?“pýtam sa jej. „Neviem, chcelo by to niečo nové. Mne sa nechce ísť zase do tej istej kaviarne.” mrzuto odpovedala. Zjavne sa nechytal. Tak Maťa položila priamu otázku: „Rišo, nemáš nejaký tip, kam si večer zájsť? Kam sa chodíte s chalanmi baviť?“ a Rišo, že: „Tak rôzne.“  To sa mi snáď zdá. On povie rôzne? Pozreli sme na seba a vybuchli smiechom. „To, čo je za odpoveď , Rišo? Veď my chceme nejaký tip na dobrý podnik a ty povieš rôzne?“ pustili sme sa do neho a vytiahli sme pár miest, kam chodia. Síce nič konkrétne, ale aspoň voľačo.  Takže úloha č. 2 – zistiť z možností, ktoré máme, kde by v piatok mohli byť.

Prípravy na večer boli síce náročné, ale konečný výsledok perfektný. S Maťou sme sa zhodli, že tak dobre sme už dlho nevyzerali. Povedali sme si, že nebudeme nič riskovať a preveríme každý Rišov tip. Prvý, druhý podnik nič, preto sme sa ani dlho nezdržiavali. Ale bavili sme sa fajn. Keď sme sa presúvali do tretieho, zbadala som vonku pár chalanov, ktorí sa motali okolo Riša. Hneď ma chytila panika, srdce mi búšilo až niekde v krku… Hovorím Mati „Pozri, tu asi budú.“ Tá sa mi len smiala a pripomínala, že mám dýchať, aby som nezabudla. A že Marek tam nakoniec ani nemusí byť. Vojdeme dnu a hneď som ho zbadala, veď on sa nedá prehliadnuť. Ale nesedel sám… úplne som zmrzla. To čo je? Tak my ho konečne vypátrame a on tam sedí s nejakou babou? Mala som chuť otočiť sa a ísť preč, ale už sa nedalo. Zbadal nás a začal mi mávať, išiel rovno k nám. Vyzeral ešte lepšie ako v bežný deň  pri vynášaní odpadkov. Modrá mu neskutočne sekla. Kým som si ho prezerala a roztápala sa nad jeho  úžasnosťou, zobral nás k stolu a začal predstavovať tú nádheru, čo tam mal. Tá mi podala ruku a s úplne pripečeným vtieravým úsmevom mi vraví „Ahoj, ja som Miša.“ No nazdar, som si pomyslela, to bude večer….

Páči sa ti článok? Zdielaj ho ďalej...
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInPin on PinterestEmail this to someone

1 komentár

  1. Mia

    26. január 2016 at 23:06

    zacina ma to bytostne zaujimat…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *