Čakala som príliš dlho

Autor  |  2 Comments

Dlho sa mi páčil jeden chalan z vedľajšej triedy. Veľakrát sme sa o tom so spolužiačkou bavili a vedela, ako to je. Eva bola vždy odvážnejšia a skúsenejšia než ja. Ja som skôr typ, ktorý vyčkáva, sníva a nerobí prvé kroky. Tento krát som však čakala až príliš dlho.

Myslela som si, že sme kamošky nielen spolužiačky, ale zjavne som sa mýlila. Keby som vedela, čo spraví, tak jej nepoviem nič. Najprv ma totiž podporovala. Radila mi, čo mám spraviť, aby si ma Tomáš všimol. Stále sme ho riešili a vymýšľali, ako sa k nemu dostať bližšie. Ale postupom času Eva zmenila svoj názor: „Podľa mňa nie je až taký úžasný. A vyzerá, že je namyslený.“

„Mne sa nezdá.“ povedala som jej. V podstate mi bolo jedno, čo hovorí, veľmi som nad tým nepremýšľala, pretože sa mi stále páčil, len som nemala odvahu ho ani pozdraviť.

Jedného dňa mi Eva hovorí: „A už si počula novinu? Vieš, že Tomáš chodí s Táňou z C-čky?“

„Čože?“ hneď ma napadlo, prečo som tak dlho váhala? Čo teraz? A prečo s ňou? Mala som milión otázok a žiadnu odpoveď. Strašne ma to mrzelo, ale nemohla som robiť nič.

Naďalej som ho tajne jedným očkom pozorovala a snívala. Z jeho správania som však zistila, že mi na tom niečo nesedí, pretože s Táňou som ho nevídala a keď aj občas boli spolu, vôbec sa nesprávali akoby spolu chodili. Práve naopak. Začala som mať podozrenie, ale ešte stále som si vravela, že to by mi Eva neurobila. Pochopila som až doma, keď som sa prihlásila na sieť. Svietilo tam: „Eva a Tomáš sa stali priateľmi.“ Aha. A všetko som si spätne prehrala – to jej odhováranie a výmysly o Tomášovi a nakoniec Táňa….. Tá podrazáčka si to všetko vymyslela! Ja to nechápem, prečo mi nepovedala, že sa páči aj jej? Strašne som bola zvedavá, čo mi na to povie.

„Nie, čo si? Mne sa nepáči, len som ho požiadala o priateľstvo a on to potvrdil. Veď chodí s Táňou.“ bola jej odpoveď na druhý deň v škole.

„To nie je pravda, to si si vymyslela.“ nedala som sa odbiť.

„Nevymyslela, veď mi to povedal jeho kamarát.“

Začala som pochybovať, čo je vlastne pravda. Ale keď povedala: „O nič nejde, veď má babu. Požiadaj ho aj ty o priateľstvo.“

„To je pravda“ pomyslela som si. A možno Eve len krivdím. Spravila som, ako mi poradila a fakt sme sa s Tomášom stali priatelia. Veľa sme síce spolu nekomunikovali, ale aspoň som mu bola bližšie a vedela som o ňom viac. Lenže Eva takisto. Stále mu niečo komentovala, lajkovala a neustále sa mu vtierala. Pritom sa tvárila, že ona nič. Napriek tomu si nás začal na chodbe všímať obidve a občas sme aj prehodili pár slov. Eva sa predvádzala a doslova s ním flirtovala. Už mi nemusela nič vysvetľovať. Bolo mi to jasné. A jasnejšie ešte vtedy, keď som ich zbadala spolu. Šla som cez hodinu na wecko a videla som ich ako sa bozkávajú na chodbe. Kamoška ako sa patrí…. Oni ma nevideli. Poobede som sa Evy priamo spýtala, či chodí s Tomášom. Klamala, vykrúcala sa, že to tak nie je a keď som jej povedala, že som ich videla, že už nemusí klamať, len mi odpovedala: „Ty by si sa aj tak nikdy nerozhýbala.“

Odteraz si budem dávať väčší pozor na to, čo a komu poviem, pretože ak sa človek aj tvári ako kamarát, ešte to tak nemusí byť.

Páči sa ti článok? Zdielaj ho ďalej...
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInPin on PinterestEmail this to someone

počet komentárov - 2

  1. gabika

    27. január 2017 at 18:00

    Pekné. Ale nemalo by tam byť:Eva a Tomáš sa stali priateľmi?
    Ale super stránka. Rada tu čítam články. Len tak ďalej. :-)

    • redakcia TG

      31. máj 2017 at 10:16

      Gabi, ďakujeme krásne za upozornenie, áno, škriatok trošku “úradoval”, tešíme sa, že sa ti stránka páči, budeme sa snažiť :-)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *