Marek (Moje “tajné” zápisky)

Autor  |  1 Comment

Od môjho letného náreku nad voľným časom, zbehli prázdniny takou rýchlosťou, že som ani nestihla napísať, čo sa udialo a už je september. Vonku je zrazu chladný jesenný vzduch a ja opäť chodím do školy….

Ale čo sa teda zatiaľ zomlelo? No musím povedať, že v podstate nič zvláštne oproti ostatným teenkám, len toho bolo zrazu nejako veľa. Asi preto, že som mala, ako a s kým, tráviť čas. Vrátila sa Maťa z jazykovky, tak sme mohli konečne poriadne pokecať, vyraziť von a užiť si spoločne koniec leta. Ale hlavne som jej mohla ukázať Mareka z  prvého. Áno, konečne viem ako sa volá :-). Naše druhé stretnutie našťastie prebehlo normálnejším spôsobom ako to prvé. Stretli sme sa pri vchode, tento krát  so smeťami – zjavne máme doma rovnaké povinnosti. Nenormálne sa usmieval  a ja som sa bála, že zase niečo pokazím alebo sa strápnim, ale on bol taký zlatýýý. Podržal mi dvere a počkal,  kým vynesiem kôš a potom ich podržal opäť…..ja som sa na nejaké reči fakt nezmohla, ale ani nebolo treba, pretože on ma predbehol. „Ešte raz ďakujem za knihu. Ja som Marek.“ „V pohode, nie je za čo. Sara.“ a podala som mu ruku. Jemne ma pritiahol a….., dostala som priateľský bozk :-). A tak krásne voňal. Ako to robí? Ja sa z neho zbláááznim.

A odvtedy zase nič, akoby sa po ňom zľahla zem. Až posledný augustový týždeň sa nám ho s Maťou podarilo pri okne vyčíhať, keď išiel domov. „Wau, ten  je. Ja sa už nečudujem, že si z neho mimo. A on je voľný?“ čudovala sa Maťa.  „No ja neviem, ale zatiaľ som tu žiadnu babu nevidela. Len nejakí chalani za ním chodia.“  Maťa na to úplne typicky: „Zistíme.“

Páči sa ti článok? Zdielaj ho ďalej...
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInPin on PinterestEmail this to someone

1 komentár

  1. Mia

    25. január 2016 at 23:02

    Prosim si pokracovanie pribehu!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *