Školské trapasy a trapasíky

Autor  |  0 Comments

V škole sa ešte len „rozkukávame“, ale na trapasy nie je núdza ani za tých pár dní. Čo všetko sa vám „podarilo“? 😊

Janka, čerstvá študentka obchodnej akadémie zistila, že NIE JE TRIEDA AKO TRIEDA… 
“Nastúpila som na novú školu – obchodnú akadémiu. Bohužiaľ, úplne sama, všetky spolužiačky zo základky išli na iné školy, takže som tam v prvý deň absolútne nikoho nepoznala. Navyše mi meškal bus, takže som prišla len tak-tak. Vedela som, že by som mala ísť do 1. B., tak som ju hľadala a našla. Super, sadla som si rýchlo do prvej lavice, len som sa opýtala prísediacej, či má voľno. Vošla profka a začala nás vítať. Bolo mi čudné, že pri vstupe okríkla chalanov menami, ale tak – možno sa poznajú, sme malé mesto… Keď začala hovoriť o nadchádzajúcej maturite začalo ma oblievať horko… Kočky vedľa seba som sa opýtala, aká je to trieda – IV. B. – akurát „V“ niekto odtrhol… Ani neviem, ako som profesorku prerušila s tým, že by som mala ísť do inej triedy. Štvrtáci sa začali hurónsky rehotať, profke to asi prišlo ľúto, lebo ma do triedy (tej správnej, samozrejme) osobne priviedla!!! No lepšie antré som si už fakt nemohla urobiť. To som, proste, celá ja…”

Emmka zistí, kto sa to skrýval za sympatickým chalanom:
“Keď som si išla do školy potvrdiť preukážku, čakala som pred sekretariátom. Sedel tam sympatický chalan, tak som sa mu prihovorila (veď prečo nie).
Pýtam sa ho: „Si tu nový?“
On: „Vlastne hej…“
Ja na to: „Uff… tak to sa priprav… (práve išla okolo matikárka) je to tu riadne panoptikum,“ hovorím a hlavou ukazujem na profku.
On sa len usmial, takže smelo pokračujem v „konverzácii“: „Mladí profáci tu tiež nie sú a niektoré povinné trapošiny typu…“ už som dohovoriť nemohla, asistentka riadieteľa ma zavolala dnu. Keď som vyšla z jej kancu, chalan už tam nebol. Bola som sklamaná.
4. septembra som nakráčala do školy, spolužiačky už ma čakali, oproti išiel ON. S úsmevom ho zdravým: „Jej, čaau.“ On sa len potmehúdsky pousmial a kývol na pozdrav. Spolužiačky sa mi za chrbtom rehocú a ukazujú mi, či mi nešibe. „Čo je?“ „Ty, ťava, veď to je nový profák,“ hovorí mi Klára a zadúša sa od rehotu…”

“Keď si z niekoho robíš srandu, dobre sa poobzeraj!” To si odteraz hovorí Lucia:
“Školský rok som začala krásnym trapasom. S kamoškou sme sa smiali na profke z našej školy, ktorá má dosť katastrofický štýl obliekania. Ja som si robila srandu z toho, čo má oblečené, že jej to nesvedčí a keďže sa spolužiaci bavili, tak som pridávala a pridávala… Všimla som si, že niektorí sa začali správať trochu inak, ale neriešila som, keď sa zvyšok bavil… Predsa len čudný pocit pretrvával, otočím sa a… čo by ste povedali? Áno… katastrofa… stála za mnou a všetko počula. Bola som sa jej ospravedlniť, zobrala to, ale myslím si, že divný pocit medzi nami navždy ostane… No musím povedať, že jednu vec si vzala k srdcu, všimla som, že si oholila nohy. Len dúfam, že tie dva roky, ktoré mi na škole ostávajú, ma nebude učiť.”

Idiot z kúpaliska alebo nie? To nám prezradí Žužu:
“Ešte v lete som sa na kupku pohádala s jedným týpkom. Ale BRUTÁLNE, dosť ostré slová padali, fakt! Bol to debil, hodil ma do vody, vraj si ma zmýlil s nejakou kamoškou. Mala som dosť blbý deň a tento kúsok to úplne zaklincoval… Na sklonku prázdnin sme sa tam stretli ešte raz, obaja sme na seba hodili nepríjemný pohľad, ktorý hovoril jasnou – nie veľmi priateľskou – rečou… Viete si predstaviť ten šok, keď som ho objavila v mojej triede?! Treba dodať, že za mnou prišiel, podal mi ruku s tým, že sa volá Matúš a zdá sa, že to až taký debil nebude… No, uvidíme… 😊”

Páči sa ti článok? Zdielaj ho ďalej...
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInPin on PinterestEmail this to someone

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *