Úspešná odmeranosť

Autor  |  0 Comments

Práve som bola pár mesiacov po rozchode s priateľom. Dostala som kopačky kvôli inej a dosť ma to vzalo. Bola som nahnevaná na všetkých chalanov a hlavne ma otravovalo ich vtieravé a falošné podlizovanie, hlúpe komplimenty a úsmevy…. Preto, keď naši navrhli lyžovačku počas predlženého víkendu, bola som nadšená, že vypadnem a užijeme si rodinný víkend. Zbalená som bola okamžite, pretože som neriešila, čo si zobrať. Nepotrebovala som sa nikomu páčiť. To som ešte nevedela, že moja odmeranosť mi postačí.

Vyrazili sme skoro ráno, takže na obed sme sa ubytovali a mohli sme ísť lyžovať. Bývali sme v malom rodinnom penzióne kúsok od svahu. Nevedela som sa dočkať, kedy skočím na lyže. Naši kúpili lístky a šli na čaj. Ja som už nechcela čakať, tak som šla napred. Ale nalepil sa mi sneh na lyžiarky a nešlo mi zapnúť lyže, tak som si ho musela oškriabať z topánok. Ako som sa s tým snažila niečo upraviť, niekto prešiel okolo mňa s otázkou: „Pomôžem?“ Ani som nedvihla hlavu, len som odvrkla: „Nie, ďakujem, pomôžem si sama.“ A ako som tak balansovala na jednej nohe, tak som spadla. Ten Niekto prišiel ku mne a pomohol mi vstať. No jasné. Chalan v mojich rokoch, ktorý sa tu ide hrať na gentlemana. „Dík, už to zvládnem.“ odvetila som odmerane. Videl, že nemám záujem konverzovať, tak len s pobaveným úsmevom povedal: „Prepáč, chcel som len pomôcť.“ a odišiel. „Konečne.“ pomyslela som si.

Hneď na to prišli naši a šli sme lyžovať. Počasie bolo perfektné a ani ľudí nebolo veľa. Po poslednej jazde sme sa šli najesť do bufetu. Ako si tak sedíme, prišiel čašník so šálkou čokolády a postavil ju predo mňa. Vravím, že ja som si čokoládu neobjednala. „To vám posiela ten chlapec pri bare.“ Pozriem tým smerom a zase on. Čo otravuje stále? Tak som nahodila len kyslý úsmev jeho smerom a šálky som sa ani nedotkla. Naši sa smiali a pýtali sa, čo som taká podráždená, veď to je milé a mala by som sa ísť poďakovať. Chápete? Moji rodičia ma posielali za ním. To čo už je? Tak som teda šla, prisunula si stoličku k nemu a spýtala sa, prečo mi poslal čokoládu. On sa len usmieval ako pripečený…., i keď mu ten úsmev sekol a podával mi ruku: „Ahoj, ja som Martin.“

„Ema.“ bola moja stručná odpoveď. „Pozri, nemám záujem nadväzovať priateľstvá, som tu len preto, aby som ti poďakovala za tú čokoládu.“

„Chcel som sa ti len ospravedlniť, že som ťa vonku otravoval. To je všetko.“ odmlčal sa a neisto pokračoval: „A spýtať sa, ako sa ti u nás na horách páči?“

To som naozaj nečakala. Nebol taký vlezlý ako som si myslela. Na jeho otázku som sa začala rozplývať nad krásami okolia, svahov a služieb… Ani neviem, ako a kecali sme spolu asi pol hodiny, až kým mama nešla okolo na toaletu. Poklepkala ma po pleci, že už pôjdeme na penzión. Moja odmeranosť niekde zmizla a mne to ani nevadilo.

Na druhý deň sme sa stretli znova, pretože on tam brigádne vypomáhal počas sezóny v požičovni lyží. Bol taký milý…..  ja som zrazu lyžovala ako v oblakoch. Priznal sa, že nezvykne takto kupovať čokoládu babám, ale že moja odmeranosť ho zaujala, pretože nemá rád baby, ktoré začnú hneď flirtovať. Že to proste len skúsil a myslel si, že tým to skončí, ale je veľmi rád, že som mu dala šancu. Vymenili sme si kontakty a po našom odchode sme si intenzívne písali. Dozvedela som sa o ňom viac a o mesiac sme prišli s našimi opäť lyžovať. Začali sme spolu randiť a od septembra začne chodiť na vyšku blízko nás, takže sa môžeme vídať častejšie. Nikdy by ma nenapadlo, že moja odmeranosť ma dovedie k tak super chalanovi. Vyzerá to s nami nádejne, tak nám držte palce.

Páči sa ti článok? Zdielaj ho ďalej...
Share on FacebookShare on Google+Tweet about this on TwitterShare on LinkedInPin on PinterestEmail this to someone

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *